Párové poradenstvo

Viete čo je na párovom poradenstve to najťažšie? 

To je poňať práve tú tretiu dimenziu: MY. Čiže dimenziu “páru”. Odpútať sa od individuálov, ktorí ju tvoria, odstrihnúť sa od odkazovania “ten druhý má problém”, od odpinkávania si zodpovednosti za nefunkčný vzťah alebo od masochistických sebaobviňovaní “ja nie som ten pravý/ tá najlepšia partnerka...zaslúži si lepšiu/šieho...”

Pretože “pár” je na vyššej úrovni ako tie 2 indivíduá, ktoré ho tvoria. Dvaja ľudia sa môžu mať na individuálnej úrovni zle, a v páre si rozumieť. Alebo aj naopak. 

Takže prvú otázku, ktorú riešime je či existuje ešte tento “pár”? Mnoho párov prichádza k psychológovi s pochybami či ešte vôbec existujú ako pár. Partneri stratili zmysel “prečo byť v páre”. Čo ich vôbec ešte spája? V psychológii hovoríme o tzv. “obale”. Teda čo ich oboch obaľuje? Predstavte si pod týmto “psychologickým obalom” takú spoločnú huňatú teplú deku pod ktorou obaja sú”. A možno už jednému z nich vytŕčajú nohy z pod deky, a možno už je jeden aj úplne mimo deky, alebo je jeden viac zakrytý ako ten druhý (to sú tie obviňovania typu “ja dávam do nášho vzťahu viac ako ty, ja sa obetujem...”)

Pri párovom poradenstve nám nejde o zmenu, ale skôr o vývoj. Aby sa to “MY” pohlo určitým smerom. A to sa dá len keď pracujeme zároveň aj na prijatí seba, na prijatí toho druhého a v neposlednom rade aj páru. 

Najväčším zadosťučinením pre mňa ako psychológa je pomôcť každému z partnerov obsiahnúť a uchopiť v sebe aj túto tretiu dimenziu, ktorou je pár. Nosiť ju hrdo v sebe a tešiť sa, že každý z nich prispel k jeho existencii. Treba však upustiť od obrazu ideálneho páru, ktorý ho zvieral, aby sa mohla nastaviť nová, zdravá dimenzia páru živého a skutočného.